Zámok troch cisárov.

Tak ako mnoho iných i ja som bol po skončení školy povolaný k službe vlasti. Už je to viac ako tridsať rokov, ale pamätám si to ako dnes. Špeciálne vypravené vlaky rozvážali povolancov do všetkých kútov bývalého Československa. Mne sa ušiel Zbiroh, malé mestečko ležiace v malebnej krajine medzi Prahou a Plzňou. V to ráno keď sme dorazili do stanice si však malebnú krajinu všímal málokto. Prebdená noc, spev i nejaký ten alkohol urobili svoje a tak sme sa svorne usadili v staničnej reštaurácii. Vychutnávajúc si posledné chvíle slobody a dobre vychladenú dvanástku sme takmer zabudli čo nás čaká. Idylka skončila v momente keď nás „lietačka“, teda vojenská hliadka, vyhnala z raja a zakrátko sme zoskakovali z „vétriesky“ v kasárňach pod zámkom. Nové prostredie, nová situácie, noví kamaráti. Ani sme sa nenazdali a prehrýzli sme sa „prijímačom“. Život sa stal znesiteľnejším. Keď som bol po pol roku prevelený bolo mi síce  ľúto, ale že sa tam budem chcieť vrátiť, na to som určite nemyslel. Až raz, asi pred rokom mi padla do rúk vyblednutá fotka a spustila lavínu pekných spomienok. Tie horšie majster čas už vymazal. Od toho momentu som vedel, že do Zbirohu opäť raz zavítam. A stalo sa.

Je nedeľné popoludnie, naše sústredenie nordic walking sa končí a vyrážame z Benešova smer Plzeň. Po hodinke jazdy  schádzame z diaľnice  E50 smerom k Zbirohu  a zakrátko sme pred vstupnou bránou zámku. Ovládol ma akýsi zvláštny pocit. Zámocký Hotel  Chateau Zbiroh poskytuje 53 izieb, z ktorých každá je originálna svojim polohou, plochou i výhľadom na krajinu. Dnes teda budeme spať ako šľachta, na zámku.

Zámok Zbiroh bol prvým šľachtickým hradom v Čechách. Zmienky o ňom sa nachádzajú už koncom 12. Storočia. Vystriedalo sa tu množstvo vlastníkov, medzi inými aj cisári Karol IV, Zikmund a Rudolf II. Preto sa nazýva aj Zámok troch cisárov. Od roku 1945 patril niekoľko desaťročí  Ministerstvu národnej obrany, ktorému vďačím za pobyt na zámku aj ja. Od veľmi milej a ochotnej recepčnej sa dozvedám, že nie som jediný koho spomienky privádzajú na zámok a pomerne často mávajú hostí, ktorí tu slúžili. Zámok so svojou bohatou históriu, krásnymi interiérmi a rozmanitou architektúrou, ktorá sa tu v priebehu stáročí vystriedala je lahôdkou pre milovníkov histórie. Okrem toho sa stal i obľúbeným miestom, kde si zamilované páry hovoria svoje áno. Potom zvyknú zasadiť v zámockom parku strom, ktorý je symbolom ich lásky. Mnohí chodia rok čo rok pozerať či stromček rastie tak ako ich láska.  Pri jednej z tabuliek strom chýbal, ktovie prečo. Pre mňa je však zámok i kúskom mojej vlastnej histórie. Prechádzajúc  rozsiahlym zámockým lesom spomínam ako ma v nočnej stráži vyplašili srnky. Spomínam na krásnu jeseň, ako sme každú voľnú chvíľu hrabali lístie v zámockom parku a nemalo to konca, pretože fúkal vietor. Premýšľajúc nad premenami času sa zatúlam až k oploteniu bývalých kasární, kde sme snívali svoje sny o civile a budúcnosti. Ani som sa nenazdal a je čas uložiť sa k spánku. Na svitaní, akoby na rozlúčku, ešte raz obehnem zámok, dáme si kráľovské raňajky a ide sa ďalej. Nakrátko zastavujeme v informačnom centre Mikroregionu Zbirožsko, kde nám zhovorčivý pán prezrádza, že až 50 % turistov, ktorí prichádzajú do mesta sú bývali vojaci, ktorí tu slúžili.  „ Asi im tu bolo dobre, inak by sa sem nevracali“ dodáva s úsmevom. Ďalšia informácia je, že hoci poznačené zubom času, stále stoja strategické body ako hostinec U slunce,  krčma U kulaté báby a restaurace Na Radnici. Na ich návštevu však už nemáme čas. Berieme si pár prospektov, magnetku na chladničku a lúčime sa s týmto krásnym kútom, ktorí navždy ostáva v mojich spomienkach.