Milujem ju stále viac.

Korene mojej lásky siahajú niekde do roku 2009 keď som v rámci mojej súkromnej „zmenárne“ pokúšal pobehovať po lese aby som sa dostal znovu do formy. Bohužiaľ vrátiť roky zanedbávaný organizmus do formy nie je také jednoduché. Nevládal som a kĺby preťažené nadváhou sa bránili bolesťou. Bolo mi jasné, že tadiaľ cesta nevedie. Hovorí sa, že vesmír vám nikdy nezatvorí všetky dvere, aby neotvoril nejaké iné. Vždy keď mám chvíľu času a nablízku je kníhkupectvo, vkĺznem dnu a len tak bez konkrétneho cieľa prezerám knihy. Tak tomu bolo i toho dňa a malo to svoj význam. Odrazu som držal v ruke malú nenápadnú brožúru. Chôdza. Hneď sa mi vynorili postavy v trenkách ako sa sunú veľkou rýchlosťou po dráhe pričom vykonávajú tie smiešne pohyby zadkom. To teda nie, prebleslo mi mysľou, keď som si predstavil ako komicky by som vyzeral.  Ale bolo to o inom.  

„Power walking“ alebo rýchla chôdza je spôsob chôdze, pri ktorom sa rýchlosť pohybuje  pri hornej hranici prirodzeného rozsahu ľudskej chôdze, zvyčajne v rozsahu od 7 do 9 kilometrov za hodinu. To hovorí encyklopédia Wikipedia. Moja chôdza sa spočiatku pohybovala hodne pod dolnou hranicou. Pozitívom bolo že ma nič nebolelo a cítil som sa pomerne dobre. Pri „power walkingu“ technika kladie dôraz na správne držanie tela, správnu chôdzu s prešliapnutím celého chodidla a prácu paží, ktoré by mali spolupracovať. S držaním tela  a nohami sa mi to celkom darilo, ale stále som mal problém čo s rukami. Nechal som ich len tak voľne hompáľať, ale nejako to nebolo celkom ono.  Až raz som zahliadol jednu pani ako si rezko vykračuje s palicami ako keby bola na bežkách. Celkom sa mi to pozdávalo a tak som si povedal, že to skúsim aj ja.  Kúpil som prvé čo mi padli do ruky a poďme! Bolo to naozaj lepšie, ruky sa viac zapájali do pohybu, palice poskytovali oporu v šmykľavom teréne a odľahčovali kĺby. V tej chvíli som sa veľmi nezamýšľal nad tým, že som sa prehupol do inej športovej disciplíny, ktorou je „Nordic Walking“. Dozvedel som sa to až keď som v snahe získať čo najviac informácií  o „walkingu“ surfoval po internete. Ak ste si mysleli podobne ako ja, že chôdza s palicami je pre penzistov budete prekvapení. Táto technika sa začala v osemdesiatich rokoch používať vo Fínsku na letnú prípravu  bežkárov. V roku 1997 fínsky výrobca lyžiarskych palíc uviedol na trh špeciálne palice pre tento účel pod ochrannou  známkou  Nordic Walker a tento pojem sa stal všeobecne uznávaný aj pre tento druh chôdze. Koncom deväťdesiatich rokov minulého storočia jeho obľuba postupne rástla po celej Európe. Pre jeho pozitívne účinky na zdravie človeka, odbúravanie stresu a skutočnosť, že  ho môžete praktizovať po celý rok, vo všetkých klimatických podmienkach a takmer v každom teréne, sa rýchlo rozšíril po celom svete. Niet sa čo čudovať, že aj mňa to bavilo stále viac. Na „vtipné“ otázky okoloidúcich, kde mám lyže, som  z počiatku  odpovedal, že som ich zabudol na olympiáde. Teraz sa už iba usmejem  a vôbec som sa netrápim či pripadám niekomu čudný alebo nie. Postupne som začal vylepšovať techniku, kontrolovať parametre, sledovať čas, vzdialenosť a tak  mi to nepripadalo také nudné ako som si pôvodne myslel. Podarilo sa mi vypestovať z chôdze zvyk, to znamená, že som dospel do štádia, keď je ľahšie ísť ako ostať doma. Chodím takmer za každého počasia a fascinuje ma, že tie isté miesta človek vidí neustále v inom svetle, vždy nejako inak. Samozrejme už vymýšľam aj nové trasy a objavujem krásu jednoduchých vecí  okolo nás.  Nikdy som nebol dobrým fotografom, ale napodiv sa niektorým moje zábery páčia. Fotím srdcom a zvyšok robí môj poloautomat. Volám ho „ pre blbých“, zapneš a stlačíš.  Takto som si ten tréning obohatil a baví ma to stále viac. Teším sa z vône jarných kvetov, pokosenej letnej lúky pestrej palety jesene i ľadovej krásy zimy.

Ak teda hľadáte vhodnú alternatívu pohybu, vyskúšajte „walking“. Aj tu platí, že akýkoľvek krok je lepší ako ostať stáť.