Hrdinstvo

Nie je to hrdinstvo ani adrenalín. Je to  potvrdenie toho,  že som dokázal to čo je „nemožné“. Prechodu po žeravých uhlíkoch predchádzala dôkladná celodenná príprava pod vedením lektora Jirku Dvořáka. Vatra, ktorej sa Ferda (asistent) celý deň venoval, sa premenila na niekoľkometrový  žeravý koberec  vzbudzujúci rešpekt. Stojíme v rade a po jednom pristupujme na „štartovaciu čiaru“. Sústreďujem sa, chvíľka zaváhania, veď si spáliš nohy, šepká mi  môj radca – rozum!?

Odchádzam a vraciam sa na koniec radu, nikto sa nesmeje, celá skupina  sa vzájomne podporuje, ale rozhodnutie je na každom z nás.  Druhý pokus, predstavujem si, že kráčam po rozpálenom piesku pláže, cítim len príjemne teplo a odrazu stojím zas na tráve zvlhnutej rosou. Neviem popísať ten pocit, to treba zažiť. Nakoniec prešli všetci, objatia, smiech ale i spontánny plač uvoľňujúci emócie. Neostal mi ani jeden pľuzgierik, iba nezabudnuteľný zážitok.

                                                                                                                        Štefan