Čomu uveríme?

Nikoho človek neoklame tak často ako seba samého. Dôvod je veľmi jednoduchý: Uveríme tomu čomu chceme! Tak sa vytvárajú nekonečné zoznamy výhovoriek prečo niečo neurobiť. Napríklad, vieme že by sme sa mali viac hýbať, ale... Vrchné priečky rebríčka obsadzujú vyhlásenia typu: nemám čas, nemám kde a nemám na to peniaze. Ešte aj plaváreň je v rekonštrukcii  a chalani čo sme spolu hrávali futbal ..?... akosi sa im nechce. Osobne som tým prešiel. V minulosti som osem krát absolvoval „Bielu Stopu SNP“ , päťdesiat kilometrový beh na lyžiach v členitom teréne Kremnických vrchov. Ale tie zimy už nie sú ako bývali. Tiež som bicykloval. Ale koľko je teraz áut po cestách, je to nebezpečné. A tak sa postupne pohybové aktivity presúvajú na gauč k televízoru, ktorý je pomerne bezpečným a pohodlným miestom. Svetielkom nádeje sa zdajú byť rôzne domáce fitnes zariadenia. Nedostatkom je, že sú pomerne finančne náročným riešením a vyžadujú značnú dávku sebadisciplíny, aby človek odolal rušivým faktorom domácnosti ako je televízor, sporák, susedia a iné. Často sa z týchto zariadení stávajú pomerne drahé vešiaky na šatstvo. Nakoniec teda pravidelné návštevy fitnescentra poskytujú vhodnú  alternatívu. Samozrejme, tiež to niečo stojí, teba dochádzať a nie vždy nám vyhovuje prevádzková doba. Ja som tento problém vyriešil chôdzou. Chodiť možno kdekoľvek a kedykoľvek!  Okrem kvalitnej obuvi, na ktorej sa naozaj neoplatí šetriť,  to nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie. Ak  to nie „imidžovka“  tak tepláky a bunda môžu byť a j z čínskeho obchodu.

 Zaujalo vás to?  Nabudúce si povieme viac  o vybavení a vhodnom teréne.

                                                                                                              steve